STOPY V OKOLÍ

Náhrobok Rafaela Podmanického
nachádza sa vo farskom kostole v Považskej Bystrici. Po jeho krajoch je nápis

"LETA PANIE TISICEHO PIETISTEHO PADESATEHO OSMEHO PRWNI STRZEDU W PUSTIE UMRZEL GEST UROZENY PAN RAFFAEL PODMANITZKY Z PODMANINA JEHOZ DUSSY PAN BUOH MILOSTIW RACZ BIETI"

Nápis v slovensčine bol v tom období veľmi výnimočný, keďže sa písalo po maďasky a latinsky. Považská Bystrica a Varín boli jedinými miestami na slovesnku, kde sa v tom čase zásluhou Podmanických používala ako jazyk cechových majstrov slovenčina. Náhrobok je časťou sarkofágu od významného rakúskeho sochára Hansa Saphoya, ktorý vytvoril výzdobu viedeňského Stephansdomu. Časťami sarkofágu boli aj nápisné tabule. Jedna je v kostole v Považskej Bystrici, druhá v Dolnej Súči, kde má Podmanický pochované srdce. Sarkofág mu dala vyhotoviť manželka Jana z Lomnice. Nápisy hovoria:

MARMORE PHIDIACO QVISQVIS MONVMENTO SEPULCHRI CLARA VIDES DVIBITANS CVIVS ID EXTET OPUS SISTE GRADUM, FIDI CONGNOSCENS MVNUS AMORIS DEPETVA DIGNVM POSTERRITATE CANI: IONNA A LOMNICZ RAPHAELI NUPTA BARONI MAGNIFICO STATVIT QVOD GENEROSA VIRO. ILLUD, VT AETERNUM SIT ET INDELEBILE PIGNUS CINIVGIS ESIMIII DVLCIS AMORIS, OPUS. INCLYTA MAVSOLI CONIVNX QVO PECTORE QVONDA OSSA SVI DOMINI DEVENERATA FVIT. HANC QVICVNQ FIDEM GENEROSAE HEROIDOS ORNAS SIC QVOQ FIDA TVI SIT TIBINUPTA THORI.

Voľný preklad textu je: Kto uzrieš krásu v mramore umeleckého náhrobníka o rozmýšľaš, koho môže byť dielom, postoj a poznáš dar vernej a úprimnej lásky, budúcemu pokoleniu je hodný, ktorý urodzená manželka Johanna Lomnická venovala slevútnemu mužovi, barónovi Rafaelovi, aby toto dielo bolo večne trvajúcim znakom úprimnej lásky najlepšej manželky. Akým citom si poctila starodávna preslávna Maurola pozostatky svojho pána, tak nech je i tebe verná manželka tvoja, ty kto chváliš túto vernosť slávnej hrdinky.“10 Druhá mramorová tabuľa hovorí: „Tu leží pochovaný Rafael, barón z Podmanína, hrdina, sláva a ozdoba rodu z Bystrice. Zomrel pokojne po mnohých nebezpečenstvách, keď dosiahol trikrát tri päťročia svojho života, podnikajúc so šťastným výsledkom drsné vojny, prešiel mnohými hrami osudu. A keď bol veľmi udatný ako Achiles, začal byť postrachom Skýtom. Keď proti nim chystal svoje hrozné zbrane, aby ho neuchvátil Mars, čierna smrť ho vzala. Ktokoľvek miluješ silných odvážne činy, povedz : nech tíško odpočívajú Podmanického kosti.“viac

Náhrobky Balašovcov
boli pravdepodobne prenesené z krýpt, ktoré boli pod kostolom pri jeho prestavbe v štyridsiatich rokoch 20.storočia zamurované. Zobrazujú Žigmunda Balašu a jeho manželku Alžbetu Zborowsku.Ide o neskororenesančné náhrobky datované do obdobia okolo roku 1620. V presbytériu starej časti kostola sa nachádza zachovaný alabastrový reliéf, pochádzajúci pravdepodobne z hradnej kaplnky, zobrazujúci hrad a mesto a grófske rodiny Balassovcov a Méreiovcov.

Articuly Podmanickyani
"Aby richtár a prísažní riadili mestečko a spoločenstvo mešťanov,... ktorí majú konať podľa svojho svedomia"

aj takéto pravidlá riadenia mestečka nájdeme v dokumente vydanom 2. januára 1506 Jánom Podmanickým v Považskej Bystrici. Tento regionálny dokument presne upravuje vzťah zemepána s jeho poddanými takže nám nepriamo ukazuje, prostredníctvom svojich bodov, život ľudí v čase priatia dokumentu, ale aj dávno pred ním. Ďalšou významnou črtou dokumentu je, že jeho autor, pán panstva Ján Podmanický ho krátko po vydaní preložil do slovenčiny. Latinská ale aj slovenská verzia sa dochovali až dodnes. Tento dokument patrí medzi pamätihodnosti mesta Považská Bystrica. viac

Kaštiele pod hradom a v Orlovom
kaštiele zachytávajú postupnú premenu vernakulárnej architektúry a bývania šľachty v okolí. Starší, menší Burg bol postavený Šimonom Balašom s manželkou Magdalénou. Bol postavený v renesančnom slohu o čom svedčí symetrické rozpoloženie hranových veží kaštieľa a čistej elegantnej architektúry. Vo svojich útrobách až do 2O. stročia, uchovával fresky so zachovanými básňami.

"V roku 1910 navštívil kaštieľ na podnet Krajinskej komisie pre pamiatky Gyula Kéry spolu s ministerským tajomníkom a fotografom a o svojej návšteve publikoval krátky článok. Predstavuje najpodrobnejší popis výmaľby a jej súdobého stavu. Odkryté fragmenty malieb a básne v maďarčine situoval Kéry do „strednej miestnosti na poschodí kaštieľa.“ Fotografia zachytáva časti rastlinnej výmaľby vo forme rozvilín a pokrýva priestor záklenku okna a steny okolo. Z básne, ktorá hovorila o tom, aká má byť žena, sa podarilo z dvoch 18-veršových strof odkryť 12 a 8 riadkov. Text nabáda ženu chrániť sa klebiet, závisti, netúžiť po drahých veciach, neprijímať a nerozdávať pochybné dary a poslúchať manžela. Druhá strofa sa venuje vlastnostiam ženy – nemá byť zachmúrená, ale ani priveľmi veselá, má byť trpezlivá, vyhýbať sa vínu, mala by byť vzorom čistoty, viery a blahosklonnosti, mala by ovládať svoj hnev. V ďalšej miestnosti pokrývali vrchné časti obvodu stien maľby dvanástich párov erbov oddelených karyatídami. Ďalšie miestnosti kaštieľa vtedy skúmané neboli. Podľa neskorších správ vieme, že ešte v 20-tych rokoch boli zvyšky malieb čitateľné. V roku 1975 po nich však už neostalo ani stopy. (Zdroj:PBlog) "

Údaje o postavení druhého väčšieho, rokokového kaštieľa sa rôznia. Jedny zdroje hovoria, že bol postavený Petrom Száparym v rozmedzí rokov 1750 až 1775, druhé ho datujú do roku 1676 a spájajú ho s Balšovcami. Aj napriek svojej hodnote je bohužiaľ v zlom stave. Tretí kaštieľ sa nachádza v neďalekom Orlovom. Ide o renesančný kaštieľ postavený v roku 1612 Žigmundom Balašom. V súčasnosti sa prerába na hotel.

Maľby Thomasa Endera
Rakúsky krajinár Thomas Ender (1793-1875), maľoval na severnom a severovýchodnom území Uhorska a v horách Haliča, na území dnešného Slovenska, čiastočne Pol'ska, Ukrajiny a Maďarska. 219 akvarelov, ktoré daroval maďarskej akadémii v r. 1868 gróf Ján Waldstein (1809-1876) právnik a mecenáš umenia. Na piatich plátnach zachytáva aj atmosféru historickej Považskej Bystrice, z toho dvakrát sa venuje tematike hradu. viac

Meďrytina Gaspara Bouttatsa
Meďrytina holandského barokového grafika Gaspara (Gerarda) Bouttatsa z roku 1676,zobrazujúca hrad s krúžiacimi vtákmi nad sebou pravdepodobne znázorňujúcim jeho opustenosť, keďže ho páni v tomto období po vybudovaní kaštieľov používali na istý čas iba ako sklad a v roku 1674 z neho odviezli zbrane.